Denník mamičky: teória v praxi alebo ako sa pripraviť na pohovor po niekoľkoročnej pracovnej pauze

Nedávno sa mi podarila jedna milá vec, o ktorú by som sa chcela podeliť. Špeciálne mamičky na materskej, ktoré sa chystáte hľadať prácu, spozornite.

Moja známa Táňa pracovala po vysokej škole v jednej spoločnosti asi štyri roky ako environmentálny špecialista. Nasledovala sedemročná materská a rodičovská. Jej pôvodná pozícia bola obsadená a iná, ktorú jej zamestnávateľ ponúkol, jej nesedela. Nastal pre ňu čas hľadať si inú prácu. Objavila ponuku, ktorá ju zaujala, ale mala pochybnosti, či ju vôbec zavolajú na pohovor a ako ho v konečnom dôsledku “prežije”.

Takže sme si stanovili dva ciele:

• Životopis a motivačný list si musela “ušiť” na mieru inzerovanej pracovnej ponuke. Ako vraví, pri dvoch deťoch nemá práve čas na “slohové práce”. Aj napriek tomu si našla priestor a spolu sme oba dokumenty “vyladili”. Po zaslaní bola do pár hodín pozvaná na pohovor.
• Druhým cieľom bolo nájsť si voľný čas, získať dobrovoľníka na opatrovanie detí, a pripraviť sa na simulovaný pohovor.

Na simuláciu nepotrebujete skúseného personalistu. Stačí vám známy s kritickým uvažovaním, ktorý vám dá čo najobjektívnejšiu spätnú väzbu. A ak nemáte takého známeho, v Synergie robíme aj kariérne poradenstvo ;)

Simulácia prebiehala formou otázka-odpoveď-spätná väzba. Nepýtala som sa nič zákerné ani záľudné, ale prešli sme nasledovné okruhy:

1. Doterajšie pracovné skúsenosti

• Prečo si sa rozhodla študovať environmentalistiku?
• Prečo si prijala pracovnú ponuku v spoločnosti XY?
• Čo považuješ za svoj najväčší pracovný úspech a prečo?
• Čo bolo pre teba v práci najťažšie a prečo?

Otázkami som chcela preveriť jej motiváciu (teda či a prečo ju baví environmentalistika), riešenie náročných situácii, pracovné úspechy (a spôsob, ako ich získala). Krátky súbor tzv. behaviorálnych otázok z praxe spísala kolegyňa Peťka.

2. Zakázané a osobné otázky

“Plánujete ďalšie dieťa?” alebo “Ako často bývajú Vaše deti choré?” Čo je koho do toho, všakže? Aj napriek tomu, pripravte si odpovede aj na tento typ otázok. Aby ste nezostali zaskočená ako kedysi Táňa a predišli tak stresu a “odmrmlanej” odpovedi. Prečo ich však vôbec niekto kladie a čo tým sleduje? Skúste sa pozrieť na článok o zakázaných a osobných otázok.

3. Klišé otázky

Čo tak asi odpovedať na: “Kde sa vidíte o päť rokov?” Táto otázka je legendárna. Od Táni som chcela odpovede ešte na tieto otázky:

• Prečo by si mali vybrať práve teba? Čo iné vieš spoločnosti ponúknuť v porovaní s inými uchádzačmi?
• Čo sú tvoje silné a slabé stránky?

Aj tému klišé otázok sme už v minulosti rozoberali.

4. Sebavedomé vystupovanie

Táni sa v minulosti spýtali, či sa vyzná v BOZP a ako by vnímala, keby mala na starosti aj túto problematiku. Úprimne odpovedala, že sa s tým ešte nestretla a nemá o tom nijaké vedomosti, takže nevie povedať, či by to zvládla. Vo svojej odpovedi využila štyri negatívne výrazy bez toho, aby ukázala minimálnu snahu. O čo lepšie by znela odpoveď: “Nemám skúsenosti s BOZP ale po zaškolení a naštudovaní si oblasti nevidím problém prijať aj túto zodpovednosť.” Je dôležité pôsobiť sebavedomo. Avšak s mierou. Pravdepodobne vám neuveria, že dokážete v priebehu mesiaca pochopiť jadrovú fyziku,

5. Otázky pre spoločnosť

Čo by ste sa spýtali budúceho zamestnávateľa, keď vám dá priestor na otázky? Benefity a pracovná doba boli prvé dve oblasti, na ktoré sa Táňa na našom simulovanom pohovore spýtala. A nechceli by ste vedieť skôr:

• Prečo sa pozícia obsadzuje?
• Aký veľký je tím a aká je jeho štruktúra?
• Čo je najväčšou výzvou na pozícii?
• Ako dôležitá je táto pozícia pre spoločnosť?
• Ako budú vyzerať moje prvé dni po nástupe ?

Otázok, ktoré sa môžete spýtať je nekonečne veľa, preto sa neobmedzujte len na výhody, ktoré vám firma môže dať.

6. Aktívna komunikácia počas výberového procesu

Dostali ste emailom potvrdenie s termínom pohovoru? Poďakujte za správu a potvrďte stretnutie. Po pohovore nečakajte a pošlite ako prvá správu s poďakovaním za čas a informácie, ktoré vám poskytli.

Čas, ktorý Táňa venovala celej príprave hodnotila ako dobre využitý. Bodaj by aj nie, keď tú prácu získala. Neskôr zistila, že veľmi zaujala aj otázkami, ktoré mala pripravené a iniciatívnou komunikáciou. V spoločnosti naozaj neočakávali, že by im nejaký uchádzač zaslal poďakovanie po stretnutí. Možno si myslíte, že to je už samozrejmosť ale aj z mojej praxe môžem potvrdiť, že nie je.

Takto sa Táni podarilo uspieť. Ak si nájdete čas, na našom blogu si môžete prečítať pár ďalších článkov venovaných špeciálne mamičkám, ktoré hľadajú prácu. Držím palce. :)