Dopúšťa sa váš šéf bossingu?

Daniela Matošková

Daniela Matošková

Vyštudovala som organizačnú psychológiu v kombinácii s klinickou psychológiou na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Už takmer desať rokov sa pohybujem v oblasti náboru zamestnancov. Svoje skúsenosti z externého aj interného HR využívam ako konzultantka v SYNERGIE Slovakia. Aktuálne som však na materskej dovolenke.

16 komentárov

  1. bossing píše:

    Dobry Den,
    Moj priamy nadrianeny vyuziva kazdu chvilu k tomu aby my dal najvo ze som pre jeho tym nepotrebny. Dospleo to az k takemu koncu ze som bol nuteny podpisat vypoved a to pod rafinovanym natlakom. Zavolal si ma pred koncom pracovnej doby daval mi ultimata, ze ak mu neposlem do konca pracovnej doby vypoved, tak sa postara o to ze si najde cestu ako mi ukoncit pracovny pomer „po zlom“
    Podliahol som a niesom nato hrdy. Ked sme sa bavili na tuto temu par mesiacov pred tym tak tak isto mi chcel nanutit vypoved, ale ustal som to. No boli vyhrazky ze ked mi da vypoved on tak ma uz nikde nezamestanju ani ako predavaca zmrzliny. Ked som navrhoval ze prejdem do ineho tymu, tak vyjadrenie z jeho strany bolo ze s reputaciou aku mam tak ma ziaden iny veduci nebude chciet. Ani som nevedel ze mam medzi ostatnymi veducimi nejaku reputaciu. Postaral sa o to velmi rychlo ked som sa pomalicky dozvedal od inych kolegov z inych tymov ze co a ako. Nepotesilo ma to. Hned len co sa mu naskytla prilezitost tak opat zacal s vyhrazkami a vypovediami, tentorkrat som podlahol.
    S vypovedou uz asi nic nenarobim, ale nechcem to tak nechat.
    Viete poradit co robit

    • Daniela Matošková Daniela Matošková píše:

      Dobrý deň,

      ďakujem vám za prejavenú dôveru. Je mi ľúto, že ste vo vašom zamestnaní zažili takú negatívnu skúsenosť. Ak je to možné, vždy je lepšie nenechať situáciu zájsť až tak ďaleko a bossing riešiť v skoršom štádiu, napríklad sa zdôveriť s týmto problémom vyššiemu nadriadenému alebo HR oddeleniu (ak ho v spoločnosti máte).

      Ak váš pracovný pomer ešte stále trvá a máte záujem ostať v tejto spoločnosti, skúste sa obrátiť na vyššieho nadriadeného alebo HR. Môžu Vám pomôcť túto situáciu vyriešiť a žiadať, aby Váš nadriadený upustil od svojho konania (ohováranie, demotivácia, ponižovanie a pod.). So súhlasom zamestnávateľa môžete totiž kedykoľvek výpoveď stiahnuť. Ak by sa to nepodarilo, môžete sa s tou istou požiadavkou obrátiť aj na súd.

      Aj keď už v danej spoločnosti nepracujete, antidiskriminačný zákon sa na túto situáciu stále vzťahuje. Tento zákon umožňuje v prípade zastrašujúceho, nepriateľského a ponižujúceho správania voči zamestnancovi zo strany nadriadeného domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Zamestnanec môže požadovať poskytnutie primeraného zadosťučinenia, napr. formou ospravedlnenia alebo peňažnej náhrady. Ak máte pocit, že boli porušené vaše práva ako zamestnanca, odporúčam kontaktovať ktoréhokoľvek advokáta. Spoločne by ste následne prekonzultovali, či sú vo vašom prípade splnené predpoklady na podanie žaloby na súd. V takom prípade by bolo na Vašom nadriadenom, aby pred súdom preukázal, že k bossingu z jeho strany nedošlo.

      Verím, že už v budúcnosti nebudete musieť podobné správanie zo strany nadriadeného alebo kolegov zažiť.

  2. bossing píše:

    dobry den, moj nadriadeny, majitel firmy v ktorej pracujem, mame cisto zensky kolektiv, sa sprava podla vyssie uvedenych dat bossingu. uraza nas vzdy si vyberie niekoho z nas a toho sikanuje urcitu dobu, dava nezrozumitelne ulohy, meno nazor a prikazy z hodiny ma hodinu, pouziva krik a zakazuje sa branit argumentovat, nasledne sa vyhraza siahnutim na plat, pouziva vulgarne nadavky, ci som hlucha, ci si sedim na usiach, ci pocuvam ritou a pod. dalej zneuziva sukromne informacie a zosmiesnuje moje zaluby, kolegyni vytkol vieru pred ostatnymi. zaroven sa mi stalo, ze ked som sa snazila branit, tak sa na mna stazoval svojej sekretarke(partnerke)ze som si dovolila nanho zvysit hlas. najradsej sa v tomto vyziva, ked vie ze ho niekto z dalsich kolegyn pocuje,aby mal publikum. jedna z kolegyn uz skoncila na psychiatrii s depresiami. prosim momentalne som tehotna a rada by som skoncila, ale potrebujem peniaze, ako sa da tomuto branit, ja odidem ale chcem pomoct ostatnim ako by sa mohli branit.dakujem.

  3. Barbara Kotlárová Barbara Kotlárová píše:

    Dobrý deň, v prvom rade ďakujem, že ste sa zdôverili so svojou vlastnou skúsenosťou s bossingom. Je mi veľmi ľúto, že vôbec musíte čeliť takému správaniu zo strany nadriadeného, aké opisujete vo svojom príspevku.

    Chápem, že chcete pomôcť svojim kolegom. Pracujete spolu a spoločne čelíte aj správaniu Vášho nadriadeného. Aj vzhľadom k tomu, že ako opisujete aktuálnu situáciu, nejde len o jednorazový „skrat“ z jeho strany ale dlhodobý a opakujúci sa vzorec správania, jediné čo Vám môžem momentálne poradiť je myslieť v prvom rade na seba a čím skôr opustiť takéto pracovné miesto.

    Samozrejme, máte ešte možnosť, obrátiť sa spoločne s Vašimi kolegami na súd a riešiť túto situáciu súdnou cestou. Podobnému prípadu sa venovala Daniela Matošková v predchádzajúcom príspevku.

    Držím Vám palce a dúfam, že v budúcnosti už nebudete musieť riešiť podobné situácie v práci.

  4. Alena píše:

    Dobrý deň, chcela by som sa spýtať čii ide o bossing v mojom prípade.Pracovala som na smeny. Pred rokom nemohla nastúpiť kolegyňa do práce, tak mi ráno volala iná kolegyňa či neviem prísť. Nakoľko nespávam s telefónom, neprijatý hovor som zistila až o 2 hodiny neskôr. Volala som do práce čo sa deje a tam mi povedali, že už je to vybavené.Ale mojej šéfke som nevolala čo som neskôr zistila, že to bola moja veľká chyba, lebo som nezodpovedná a neviem sa ani ospravedlniť.Keďže mi nevolala ona ,tak som to nepovažovala za dôležité, ale ospravedlnila som sa jej ani neviem začo. Povedala mi,že ja ju nemusím mať rada,ale musím ju rešpektovať – čo aj robím. Odvtedy prešiel rok a začala mi s nočných dávať dovolenky ale vykazovala mi dovolenku z denných osmičiek. Tým pádom som prišla o nočné príplatky ,ale zároveň ,keďže nočná smena trvá 12 hodín pri zmene na osmičky mi to urobilo rozdiel aj v hodinách. Neriešila som to nakoľko išlo o dovolenku ešte starú. Ale keď mi začala dávať dovolenku už tohto ročnú, tak som sa ohradila načo mi povedala,že ako zamestnávateľ má na to právo. Citovala som jej ZP , kde sa píše,že má nato právo , ale zamestnanec o dovolenke musí vedieť dopredu a musí aj súhlasiť a podpísať lístok. Mesiac som mala pokoj. Potom mi znova začala dávať dovolenky ,ale tak ,že vypísala harmonogram služieb a v priebehu mesiaca mi tam dopísala dovolenku. Išla som za ňou ,že momentálne dovolenku nepotrebujem ,že ja som si dovolenku naplánovala do plánu dovoleniek. Ona mi odpovedala
    “ teraz nemám nato čas to riešiť.“.Ani to neriešila. Ostala som na dovolenke. Teraz som jej oznámila, že mám záujem ísť na špecializáciu.ona chce aby som šla na výšku.Vysvetlila som jej dôvod prečo nejdem na výšku a ona mi oznámila, že ona ma v špecializácii nepodporí( pritom riaditeľka súhlasila).Ja som jej povedala, že sa máme vzdelávať a ja som si vybrala špecializáciu. Keďže pracujem v zariadení kde sú klienti odkazaní na našu pomoc,ale sú tam aj starí ľudia ktorí ešte čosi okolo seba zvládnu je zariadenie rozdelené podľa potrieb klientov. Mňa stiahla zo smien bez toho aby mi to oznámila alebo sa spýtala či súhlasím a preložila ma na oddelenie, kde tú špecializáciu nepotrebujem. Keď som za ňou išla aby mi to vysvetlila odkázala ma na moju novú šéfku. Nekomunikuje so mnou, keď niečo od nej potrebujem poverí inú kolegyňu aby ma vybavila. Začala som chodiť s nechuťou do práce, rozmýšľam nad zmenou .Ide o bossing?Poraďte mi prosím. Alena

    • Barbara Kotlárová Barbara Kotlárová píše:

      Dobrý deň Alena, podľa toho, čo opisujete, má skutočne správanie Vašej nadriadenej znaky bossingu. Ako už písala aj moja kolegyňa Daniela v predchádzajúcom komentári, najúčinejšie je zabrániť takýmto prejavom ešte v zárodku – pretože inak je vysoko pravdepodobné, že sa budú len prehlbovať (tak ako sa to stalo aj Vám). Aktuálne by som Vám odporučila obrátiť sa ešte vyššie, na nadriadenú Vašej šéfky. Keďže sama píšete, že ste začali chodiť s nevôľou do práce, tak z môjho pohľadu nemáte v aktuálnej situácii čo stratiť. Buď sa Vám to podarí vyriešiť alebo ak máte tú možnosť, tak sa skutočne porozhliadať po zmene zamestnania.

  5. Olga Szekeressova píše:

    Ano. Presne tato charakteristika sedi na moju sefku. Bossing zazivam uz dlho. Dokonca aj najprimitivnejsiu formu: neopravnene kricanie. A vôbes, ziadne kricanie by nemalo byt!!!

  6. Ančiči píše:

    Juj juj juj.Ako tu čítam tak vidím že nie som jediná neschopná žena :-(Večné kričanie ponižovanie a psycho terror.Je na čase sa proti tomu postavit!!!!!!

  7. Monika píše:

    Ako sa teda brániť? je to slovo proti slovu. Mám si začať zabezpečovať podklady pre právnika? Ak nemáte nikoho vyššie a inú možnosť, ako sa brániť?

  8. Daniela píše:

    Existuje nejaká organizácia na Slovensku ktorá pomáha šikanovaným ľuďom bossingom. Mne oficiálna sťažnosť na šéfa nepomohla, teraz je ešte horší.

    • Filip Labanc Filip Labanc píše:

      Dobrý deň Daniela, na Slovensku je možné voči Bossingu vyvodiť právne kroky. Môžete osloviť právnika a ten Vám určite pomôže.

      • Taťána Vrábľová píše:

        A kto si môže dnes dovoliť právnika a ešte s neistým koncom. Všetci o tom vedia a všetci mlčia lebo sa boja o robotu. Nikto nič verejne nepovie. Schopný psychológ alebo odborník by dokázal rozpoznať skutočný bossing. Niektorí vedúci sa neustále pýšia titulmi, ale často trpia poruchou osobnosti. Neviem čo im dáva právo vrieskať po zamestnancoch. Slovo diskúsia je im cudzie, ak za začnete brániť idú do útoku. Neostáva nič iné než dať výpoveď ak nechcete prísť o zdravie.

  9. SSUSATSIKANA píše:

    V mojom poslednom zamestnaní na Strednej Sukromnej Umeleckej Skole Animovanej Tvorby v Bratislave, však moje ilúzie o mojej flegmatickej povahe zažili otrasy hodné Richterovej stupnice. Nebojte sa, nepracovala som pre skutočného teroristu, ako naznačuje titulok. Plná optimizmu som sa podujala vycibriť vzťahy s médiami a verejnosťou v jednej slovenskej škole. Prvým výstražným svetielkom, ktoré mi v hlave zablikalo už v deň nástupu bolo povzdychnutie upratovačky: „No, to ste tu už pátá v poradí, létá to tu jak špinavé prádlo“. Študenti tiež tipovali, koľko znesiem. Netušila som, prečo. Prvé dni boli fajn, snažila som sa prísť veciam na kĺb, práca pekne odsýpala. Jediné, čo ma zarážalo, boli občasné pripomienky mojej šéfky VIERY ZAVARCIKOVEJ na svoju asistentku. Najprv to bola káva, čo sa nedala piť („No to je otrasné, nájdi si nejaké školenie a nauč sa variť kávu.“). Potom to boli jej topánky, čo príliš „klopkali“ („Doma si nos topánky, aké chceš. Tu si v škole a nemajú ti čo klopkať.“). Na ďalší deň bola „neschopnou šuplikantkou“, ktorá nevie ani len obálku vypísať. Doobeda jej prikázala urobiť A a poobede na ňu nakričala, prečo neurobila B. Vystresovaná dievčina si po mesiaci pre istotu pýtala súhlas aj na zjedenie obeda, aby náhodou zle nebolo. Ale bolo. Načo sa predsa toľko vypytuje? Je nesvojprávna? A čo zasa smoklí? Predchádzajúca asistentka to robila ináč, lepšie, rýchlejšie, úžasnejšie… Pomyslíte si, že šéfka si zasadla na asistentku, stáva sa. Lenže bohužiaľ, ona sedela na všetkých. Bola schopná znemožniť zástupkyňu školy pred rodičmi jej študentov počas rodičovského združenia, dokázala šmahom ruky zotrieť vedúcemu pracovníkovi v škole úsmev z tváre a dokola opakovať, aký je neschopný. Každý deň nadávala technikom, že sú „kreténi“, vrátnika dokázala kývnutím prsta tiež „dať dole“ až tak, že ho jedného dňa odviezla sanitka. No a samozrejme, mráz prišiel aj na mňa. Po mesiaci práce som sa ocitla na 7 dní na PN-ke. Čo vám budem hovoriť, vyrezávali mi zub múdrosti, bola som spuchnutá ako hororová postava, cítila som sa pod psa, ale aj tak som každý deň z domu urobila, čo som vedela, tešiac sa, že budem mať dobrý bod. No dočkala som sa len výčitiek, ako som si mohla dovoliť ochorieť, keď ma práve veľmi potrebuje. Od môjho návratu to už išlo dole kopcom. Keď som jej chcela poradiť (vzhľadom na to, že som spolupracovala na pomerne veľkých a úspešných mediálnych kampaniach), dozvedela som sa, že nemám nárok na „názor v tej svojej hlavičke“. Tiež mi zvestovala, že ma neplatí za to, aby som jej niečo vysvetľovala, ale aby som jednoducho plnila jej príkazy. A keď sa mi ako nadriadená nepáči, mám si svoju ideálnu šéfku… nakresliť. Takmer každý deň som ostávala minimálne hodinu nadčas, aj keď ma doma čakal dvojročný syn, no podľa nej som nebola dosť obetavá. Behala som jej kupovať zákusky a minerálky, prípadne kancelárske potreby či iné „nevyhnutné veci“, čo má v náplni práce asistentka a nie manažérka. Nebudem to dlhšie naťahovať – ani ja a ani asistentka sme sa tam dlho neohriali. Nespokojnosť bola vzájomná – my sme neboli dosť obetavé a riaditelka ZAVARCIKOVA je jednoducho arogantný tyran!!!

  10. Tana píše:

    Dobrý deň,aj ja už vyše 2 rokov zakivam bossing,ale moja šéfka sofistikovanym spôsobom si dvoch kolegov pritiahla na svoju stranu a ja som zostala sama,oni držia s ňou,tu ani nemôžem požiadať o ich názor,boja sa o prácu.Mne to tiež nie je jedno,ale aj ja mám určité limity,som V praci som najdlhšie(12rokov) a mám sa tu najhoršie. Najnovšie šéfka vymyslela,že kolegom zvýšila plat,hovorila to predo mnou a mne nie.Teraz neviem,či ju mám požiadať aj ja O zvýšenie platu alebo dať výpoveď,keď mi neustále dáva najavo,že jej vadim. Nemám za kým vyšším ísť,ona je sefka a zároveň aj majiteľka ambulancie.Prosím poraďte mi, naozaj už nevládzem,Dakujem

  11. J.K. píše:

    Dobry den. Nie som si ista, ci tato poradne este funguje. Aj nasa sefka je otras. Uz ju tam nikto nechce. Nevazi si pracu ani ucitelov, ani upratovaciek ci skolnika. Bezdovodne pri rozpravani zacne zvysovat hlas, az skoro vrieska. Na zamestnancov, na ziakov. Na vsetkych. A predo mnou ohovori kolegynu, pred nou druhu, pred druhou ….a tak dalej. Nikto nic nerobi, nikto nic nevie, vsetci su neschopni. Co spravime, je potrebne opravovat. Nic nie je, ako chce ona. Ked ostsla kolegyna doma, pn, bolo zle, ze preco nie cez prazdniny. Celu skolu musi tahat sama riaditrlka, vsetko robi sama. Pomoc neprijima. Nic nestiha, ale na fb ma fpocitane vsetky lajky a sleduje fb vsetkych okolitych skol. O vsetkom musi mat prehlad. Nic nam nedovoli spravit. Nic nie je dobre. Uz ani nic navyse nerobime…ved naco.
    Ake mame moznosti?

Napísať odpoveď pre Barbara Kotlárová Zrušiť odpoveď

Optimization WordPress Plugins & Solutions by W3 EDGE