Denník nespokojného kandidáta alebo ako zlepšiť image personalistov
Keď stretávam na pracovných pohovoroch uchádzačov, často sa ich pýtam, ako sa im zatiaľ darí pri hľadaní práce. Žiaľ, stáva sa, že touto otázkou otvorím „pandorinu skrinku“ a dozviem sa aj veci, ktoré by som radšej nechcela vedieť – keďže vrhajú zlé svetlo na nás, recruiterov, personalistov, HRistov. Napríklad taká Petra, ktorá na svojej pozícii pociťovala stagnáciu, chcela skúsiť niečo iné, a tak začala hľadať prácu.
Updatovala si životopis a pustila sa do prezerania inzerátov na pracovných portáloch. Zareagovala na 3 pracovné ponuky.
Prvá pracovná pozícia ju zaujala kvôli názvu pozície, vnímala ju ako posun v kariére, nakoľko išlo o manažérsku rolu. Uvedené požiadavky v inzercii spĺňala. Z tejto ponuky mala naozaj dobrý dojem, nakoľko si cenila prístup spoločnosti na manažérsku pozíciu zvažovať aj ľudí bez priamej skúsenosti s riadením ľudí. Jej nadšenie rýchlo kleslo. Po telefonickom rozhovore vysvitlo, že náplň práce pozostáva z úplne niečoho iného, ako bolo uvedené v inzeráte. Petra sa cítila oklamaná.
Ubehli dva týždne a z ostatných dvoch spoločností sa jej stále nikto neozval. Petra si povedala, že im ešte dá čas, aj napriek tomu, že v inzeráte prisľúbili spätnú väzbu do 1 týždňa. Jej záujem o spoločnosti ako také začal ale pomaly klesať.
O pár dní ju z druhej spoločnosti pozvali na osobné stretnutie. V deň D prišla do spoločnosti, na recepcii však o nej nikto nevedel. Našťastie sa situácia vyriešila a pohovor sa konal. Petru to však pred jeho začiatkom zaskočilo a rozladilo. Na pohovore manažér horlivo listoval v jej životopise, hľadal na čo by sa jej opýtal. Bolo zrejmé, že jej CV vidí prvýkrát. V závere ju dostal otázkou, či má deti prípadne kedy si plánuje založiť rodinu. Sen o dobrej práci v spoločnosti s dobrým menom na trhu sa jej rozplynul. Večer celý tento nepríjemný zážitok opísala kamarátke, ktorá zhodou okolností taktiež plánovala reagovať na jednu z inzerovaných pozícii tejto spoločnosti. Svoj zámer si však rýchlo rozmyslela. Po pár dňoch dostala Petra e-mail, že na danú pozíciu uprednostnili iného uchádzača, bez spätnej väzby.
Z tretej spoločnosti sa Petre dodnes nikto neozval…
Toto je jeden zo vzorových príbehov, s ktorými sa stretávam. Zo svojej vlastnej skúsenosti viem, že niekedy je ťažké zvládnuť všetky úlohy, ktoré mám vo svojom „to do“ liste, popri tom byť 100% pripravená na každý pohovor a ešte večer odkomunikovať spätné väzby uchádzačom. Ak však chcete, aby príbeh vašich uchádzačov skončil pozitívne, počas výberových procesov pamätajte na:
- Neprikrášľujte inzerované pracovné pozície. Opierajte sa o reálnu pracovnú náplň pozície. Vyhnete sa tak pocitu oklamania u kandidátov a sebe tým ušetríte čas, pri spracovávaní reakcií.
- Dodržte, čo ste sľúbili. Aj uchádzač, ktorý nespĺňa požiadavky si zaslúži váš feedback. Nikdy neviete, kedy budete obsadzovať pozíciu, ktorá bude pre neho vhodná.
- Dbajte na organizáciu pohovoru, ich potvrdenie uchádzačom, informovanie kolegov zabezpečenie zasadačky. Budete pôsobiť profesionálne a u uchádzača navodíte príjemný a uvoľnení pocit.
- Sharujte s manažérom. Pred pohovorom mu odovzdajte informácie o uchádzačovi, čo o ňom viete, prečo ste ho pozvali na osobné stretnutie, prípadne kde vidíte otázniky, ktoré treba ešte preveriť. Kandidát určite ocení individuálny prístup.
- Edukujte manažérov ako a čo sa pýtať na pohovoroch. Nevhodné otázky môžu poškodiť meno celej spoločnosti a spôsobiť šírenie negatívnych referencií na trhu.
- Pri zamietaní uchádzačov buďte konkrétny. Nájdite si čas na formulovanie spätnej väzby a dôvodov, prečo ste si ho nevybrali. Kandidát to určite ocení a aj napriek negatívnemu feedbacku bude mať pozitívne mienenie o spoločnosti.
Verím, že vďaka týmto radám bude príbehom o nespokojných uchádzačoch koniec.
