Denník kandidáta: ako identifikovať varovné signály na pracovnom pohovore
Prijali ste už niekedy pracovnú ponuku a krátko po nástupe ste zistili, že vám na pracovnom pohovore len „ťahali pod nosom medové motúzy“? Moja známa (volajme ju Stanka) s bohatou praxou z rôznych spoločností si donedávna myslela, že už zažila v rámci pracovného života všetko. No zistila, že sa mýlila a doteraz rozmýšľa, aké varovné signály jej počas výberového procesu ušli. Keby ich vedela identifikovať, mohla si ušetriť čas, nervy a sklamanie.
Je vôbec možné počas pracovného pohovoru zistiť, či robíte dobré rozhodnutie? Určite je veľa vecí, na ktoré sa oplatí zaostriť zrak. Pár z nich môžete nájsť v dvoch blogoch od kolegyne tu a tu:
Práve na Stankinom príbehu by som Vám rada ukázala, ktoré iné signály sa oplatí všimnúť si. Možno sa v tom nájdete aj vy.
Čo vám prezradí o pracovnej atmosfére správanie ľudí?
Každý z top manažérov mal na pohovore príliš hlučný prejav. Na to, že „spovedali“ skúseného človeka na senior pozíciu, nepôsobili ani veľmi profesionálne. Boli viac uvoľnení a priateľskí ako by sa vzhľadom k situácii očakávalo.
Stanka, ako hlavný účtovník/kontrolór, potrebovala na prácu pokoj a maximálne sústredenie. Po nástupe zistila, že manažment a vlastne celá firma po sebe kričí cez celé kancelárie. Vyrušujú sa pre banality, sú žoviálni a neprofesionálni aj keď treba riešiť vážne biznisové rozhodnutia.
Je dôležité vedieť, čo na svoju prácu potrebujete a ako by malo vyzerať prostredie, kde chcete podávať dobrý výkon.
Nesedí vám niekto z pohovorujúcich? Zistite, ako často s ním budete spolupracovať.
HR manažérka privítala Stanku otázkou, prečo nemá vysokú školu, bola zvedavá prečo nečíta knihy a či chodí do divadla. Aj keď pracovný pohovor by mal byť viac o faktoch ako o emóciách, otázky k odbornosti nepadli. Stanka však predpokladala, že ako finančný kontrolór nebude mať veľa spoločnej agendy s HR manažérkou. Hneď po prvom týždni však zistila, že HR manažérka firmu prakticky riadi. A komunikovala s ňou na dennej báze.
Ešte na pohovore si preverte, do akej miery budete spolupracovať s človekom, ktorý vysiela nepríjemné signály.
Tak ako personalista, aj vy sa dožadujte odpovedí na vaše otázky.
Stanka sa spýtala, aký je spôsob vedenia a ako manažment pracuje s ľuďmi vo firme. Odpoveď bola, že zahraničný manažment sa o ľudí veľmi stará, robia pre nich akcie. Pri takejto odpovedi by vám určite mala zasvietiť varovná žiarovka. Prečo nehovoria o sebe ale opisujú vedenie materskej spoločnosti? Stanka si vystačila so všeobecnou odpoveďou a potom zistila, že vedenie na Slovensku nevie pracovať so zamestnancami systematicky a koncepčne. Nevie ich motivovať ani im dať spätnú väzbu a o dobrého tímového „ducha“ sa vôbec nestará.
Preto sledujte, či dostanete relevantné a konkrétne odpovede na vaše otázky. Ak nie, preformulujte svoju otázku, možno vás len nepochopili. Alebo odbáčajú zámerne.
Nie je podozrivé, ak spoločnosť nemá nijaké problémy a nepozná zlyhanie?
Ak mne, ako recruiterovi, kandidát nevie povedať, kedy sa mu nedarilo alebo riešil nejaké problémy, okamžite spozorniem. Asi som práve stretla prvého superhrdinu. Stankin budúci zamestnávateľ nemal nijaké problémy, všetko bolo v poriadku a fungovalo ako má. To, že firma sa v skutočnosti borí s problémami na viacerých úrovniach, zistila rýchlo. A hlavne nebolo nikoho, kto by si priznal zlyhanie a prevzal zodpovednosť.
Každá firma musí občas prekonávať väčšie či menšie prekážky. Je logické, že o veľkých problémoch na pohovore hovoriť nikto nechce. Nie je však hanbou spomenúť akým prekážkam firma čelila a ako ich vyriešili. Skôr naopak.
Majú tendenciu prehnane sa chváliť?
Kolektív je super. Všetci si veľmi rozumejú, sú si veľmi blízki. Vládne u nich veľmi príjemná, uvoľnená a otvorená atmosféra. HR manažérka hovorila do posledného dychu A nedala Stanke možnosť prerušiť ju. Asi nebude prekvapivé, keď poviem, že kolektív si v skutočnosti nerozumel, intrigy a ohováranie ako v telenovele boli na dennom poriadku.
Keď niečo naozaj funguje, netreba preháňať a tváriť sa, že lepšie to už ani nemôže byť.
Nedajte sa ovplyvniť nátlakom.
Manažment na Stanku veľmi tlačil. Pozíciu aj spoločnosť sa jej snažili maximálne predať. Boli ochotní navýšiť jej platové ohodnotenie a vyjsť v ústrety akokoľvek. Konateľ spoločnosti jej doslova povedal, že v pondelok od nej očakáva kladnú odpoveď. Teraz vie, že sa mala viac zamyslieť a nemala sa nechať „vyhecovať“.
Hoci vy ako kandidát ste na pracovnom pohovore ten, kto má odpovedať a zapôsobiť, dávajte si aj vy pozor na možné varovné signály. Otočte zrkadlo a zamyslite sa. To, čo od vás očakáva zamestnávateľ – presnosť, slušnosť, profesionalitu, pripravenosť na pohovor, pozornosť a konkrétne odpovede – môžete predsa chcieť aj vy. Niekedy vám už pohovor napovie, že pozícia nie je pre vás, aj keď presne po takejto pracovnej náplni ste túžili. Ak tušíte, že niečo nie je s „kostolným poriadkom“, ale neviete to uchopiť, začnite pátrať po referenciách od bývalých zamestnancov – možno zistíte, že máte vo svojom okolí niekoho, kto v spoločnosti pracoval. Ak si stále nie ste istí, požiadajte ešte o jedno stretnutie, kde sa otvorene porozprávate o svojich obavách.