Ako sa na pohovore vyhnúť nič nehovoriacim otázkam

Najbližšie štyri týždne bude každý utorok vychádzať jeden článok z mojej série venovanej vedeniu pracovných pohovorov. Prinesiem vám všeobecné zásady a praktické rady, o ktorých si myslím, že vám pomôžu zlepšiť kvalitu pohovorov. Verím, že aj s ich pomocou sa vám podarí prijať do vášho tímu alebo firmy kandidátov, ktorí sú na danú pozíciu najvhodnejší.

V prvej časti uvediem niekoľko štandardných otázok a vysvetlím, prečo sú podľa mňa nevhodné. V druhej a tretej časti sa s vami podelím o niekoľko alternatívnych otázok, ktoré majú z môjho pohľadu oveľa väčší prínos, vysvetlím ich zmysel a to, čo sa nimi pokúšam zistiť o kandidátovi. V záverečnej štvrtej časti sa budem venovať všeobecným zásadám, ktoré je dobré na pracovnom pohovore dodržiavať pri skúmaní potenciálu kandidáta.

Krátka poznámka k forme otázok v nasledujúcich článkoch: už dlhšiu dobu pracujem v anglicky hovoriacom prostredí a pred odchodom zo Slovenska som pracoval vo firme, kde sa automaticky tykalo bez ohľadu na vek a funkciu. Na základe mojich skúseností si myslím, že tykanie značne otvorí komunikáciu a zlepší vzťahy na pracovisku, preto aj moje otázky uvádzam vo forme tykania.

Štandardné otázky, štandardné odpovede
Kandidát príde na pohovor, potrasiete si ruky, prebehne zdvorilostný „small talk“ a začnete sa pýtať:

• Kde sa vidíš o 5 rokov?
• V čom vynikáš?
• Aké sú tvoje slabé stránky?

Často používate tieto otázky?

• O 5 rokov budem na strategickej alebo manažérskej pozícii vo vašej firme.
• Som kreatívny, inteligentný, so zmyslom pre prirodzené skĺbenie technológií a biznisu. Mám vynikajúce komunikačné schopnosti, som tímový hráč ale zároveň dokážem samostatne pracovať, som zodpovedný.
• Som detailista, niekedy nad projektom strávim viac času ako treba.

Často dostávate tieto odpovede? Naozaj sú všetci kandidáti rovnakí? Alebo sa len dobre pripravili na všeobecne známe, ale nič nehovoriace otázky?

Prečo sú štandardné otázky nevhodné?
Čo je také zlé na vyššie spomínaných otázkach? V prvom rade sú veľmi všeobecné a „otrepané“. Takmer každá webová stránka s radami ako sa pripraviť na pohovor ich uvádza ako tradičné personalistické otázky, takže nie sú pre kandidátov ničím nečakaným. Majú čas sa dobre pripraviť a vymyslieť si čo najlepšiu odpoveď, ktorá ale nemusí reflektovať skutočnosť.

„Keď sú tie otázky také známe, prečo sa na ne kandidát nepripravil? Takto predsa ľahko odhalím nevhodných kandidátov!“ môžete argumentovať. Ja som presvedčený, že tieto otázky sú nepoužiteľné, pretože generujú takzvané „false positives“ – falošné úspechy „naoko“ dobrých kandidátov, ktorí sa na ne pripravia, ale sami by na tie odpovede neprišli. Je to podobné ako v škole na skúške – ak niekto správne odpovede odpíše, dostane dobrú známku, ale dobrá známka neznamená, že študent je šikovný a inteligentný, ale len to, že uviedol správnu odpoveď.

To, že sa kandidáti nepripravia na všeobecne známe otázky, je zlé, ale takých  kandidátov vyfiltruje v podstate akýkoľvek typ otázok. Oveľa horší prípad je, keď sa kandidáti na tieto otázky pripravia a recruiter/manažér ich na pohovore použije. Dostane perfektné odpovede a je šťastný, že konečne našiel dobrého kandidáta. Podobne ako pri zlom študentovi, ktorého som spomenul vyššie a jeho dobrej známke, sa vám ľahko môže stať, že prijmete nevhodného kandidáta. Na pohovore totiž len preukáže schopnosť naspamäť sa naučiť odpoveď, ktorú vymyslel niekto iný. To však vôbec neznamená, že je schopný v práci prinášať svoje vlastné nápady a riešenia.

V druhej časti mojej série, ktorá bude zverejnená v utorok 15.2.2013, sa s vami podelím o tipy na alternatívne otázky.