LŽI NA PRACOVNOM POHOVORE: ako odhaliť, že kandidát vám nehovorí pravdu

Zavádzanie a klamanie na pracovných pohovoroch je zaujímavý fenomén. Ako HRisti by sme boli určite najradšej, keby po klamstve začal kandidátom rásť nos ako Pinocchiovi. Na pohovore sa chce totiž každý odprezentovať v čo najlepšom svetle a predať aj zručnosti, ktoré možno ani nemá. Preto je veľmi ťažké rozoznať, čo je pravda a čo nie. Nikdy si nebudeme na 100% istí tým, čo kandidát hovorí – môžeme si byť istí len tým, že my sami sme urobili maximum pre získanie objektívnych dôkazov o jeho zručnostiach a skúsenostiach.

Výskumníci vyskúmali

Séria experimentov ukázala, že  iba v 11 až 22% prípadov bolo možné klamstvo skutočne odhaliť. Skúsenosť personalistu či zručnosť pri vedení pohovoru pritom vo výsledku nehrala žiadnu rolu. Pohovory v rámci experimentov viedli ako neskúsení študenti, tak HR manažéri s niekoľkoročnými skúsenosťami. Výsledok bol rovnaký.

Väčšinou pracujeme len s určitým dojmom, pocitom, ktorý vzniká na základe našich predošlých skúseností s obdobným kontextom alebo na základe vedomostí, ktoré sa nám o problematike odhaľovania lží z rôznych zdrojov zakódovali v hlave. Niektorí HRisti sú dokonca presvedčení, že „majú nos na odhadovanie ľudí“. Bohužiaľ, je ale len otázkou náhody, či uhádneme správne alebo nie.

Podľa už spomínanej štúdie sa nám odhaľovanie klamstva nedarí aj preto, že sa sústredíme na sledovanie nesprávnych prejavov. Najčastejšie sa zameriavame na rôzne neverbálne prejavy, napríklad vyhýbanie sa očnému kontaktu či neurotické mrvenie sa, čo vôbec nemusí byť znakom klamania. Čo sa týka neverbálnej komunikácie, najvyššiu koreláciu s klamstvom má kombinácia nasledovných prejavov:

• Prekrížené ruky na hrudi
• Dotýkanie sa tváre
• Odvracanie tela od pohovorujúceho

Verbálne môžeme spojitosť pripísať situáciám, kedy si kandidát protirečí, keď poskytuje príliš málo alebo na druhú stranu príliš veľa detailov a časovú os, ktorá pôsobí naučene.

Ako si pomôcť:

• Zvýšte validitu získaných odpovedí kompetenčnými otázkami, pýtajte sa na širší kontext situácie, veďte kandidáta, aby rozprával v jednotnom čísle a konkrétne popisoval aktivity, ktoré robil.
• Komplexné otázky prekrývajte jednoduchšími, faktickými otázkami (napr. aký bol presný názov pracovnej pozície, kto bol priamy nadriadený a pod.), ktoré môžu pomôcť detekovať odchýlky v spôsobe reči, štruktúre a konzistentnosti odpovedí.
• Parafrázujte odpovede kandidáta, aby ste si overili porozumenie – táto technika môže viesť k tomu, že sa pri klamstve zamotá a po pár otázkach si začne protirečiť.
• Znížte subjektivitu porovnávania a výberu kandidátov tým, že sa každého budete pýtať rovnakú batériu otázok, ideálne v rovnakom poradí.
• Bodujte odpovede.
• Neignorujte úplne svoje pocity či prvé dojmy, nikdy sa ale nespoliehajte na to, že sú správne alebo na adekvátne zhodnotenie kandidáta dostatočné.

Nezabudnite sa vcítiť do kože kandidáta

Kandidáti, s ktorými prichádzame do kontaktu sú len ľudia. Každý má svoje túžby, obavy či potreby. Je prirodzené, že výsledok pracovného pohovoru, ktorý má výrazne ovplyvniť ich budúci život, je pre nich dôležitý. Tento tlak ale môže viesť aj k tomu, že pohovor nezvládnu. Zvážte preto, do akej miery budete ochotný urobiť voči kandidátovi aj „ľudský“ ústupok.

Odhaľovaniu klamstva zdar! Prajem vám všetkým čo najvyššie percento správne odhalených lží.