Čoho sa obáva personalista?

V pozícii pohovorovaného som zatiaľ absolvovala len pár pracovných pohovorov. Pred každým som mala mierny stres a rešpekt. Mojím cieľom bolo zvládnuť stretnutie čo najlepšie a ideálne aj s úspechom. Dnes som na opačnom konci stola. Prekvapivo, aj napriek tomu sa stretávam s obavami.  Na mojej strane. Práca s ľuďmi proste nie je vôbec  ľahká. Viete čo môže personalistu vyviesť z miery a spôsobiť mu neistotu?

1. Kandidát sa nedostaví a je nedostupný

Nájsť naozaj dobrého uchádzača a presvedčiť ho, aby prišiel na pohovor, to je ako mať Mikuláša uprostred roka. Ako hovorí môj kolega, nejedz klobásy, keď prasa ešte behá po dvore. Z toho dôvodu sa radujem až v momente, keď s kandidátom sedím v jednej miestnosti. „Nezvestný“ uchádzač ma preto vždy zosmutní. Po desiatich minútach a pár nezdvihnutých telefonátoch posielam mail a pýtam sa, či má ešte záujem.

Poučenie pre uchádzača: Prosím zavolajte, napíšte. Je to profesionálne. Vieme pochopiť, keď poviete, že ste si to rozmysleli, lebo ste prijali inú prácu.

Poučenie pre personalistu: Neodpisujte hneď kandidáta. Niekedy prídu neočakávané okolnosti a jednoducho sa nevie ozvať. Ak mu voláte, alebo píšete, voľte príjemný tón komunikácie. 

2. Agentúra je strata času

Zaneprázdneným kandidátom, ktorí kalkulujú s každou voľnou minútou, nie je vždy pochuti stretnúť sa s personalistom z agentúry. Z ich pohľadu sme „len“ personálna agentúra a ozajstný biznis začína až pri stretnutí s predstaviteľmi spoločnosti. Pravda je, že nie sme síce najvyšší rozhodovací orgán, ale každá spoločnosť s nami spolupracuje práve preto, aby sme vybrali tých najlepších, do ďalšieho kola.

Poučenie pre uchádzača: Aj na nás treba spraviť dobrý dojem, pretože od nás závisí, či pôjdete v procese ďalej. Na druhej strane, so spoločnosťami pracujeme dlhodobo a na partnerskej úrovni, preto im vieme poradiť a „predať“ aj uchádzača, ktorého by možno len na základe životopisu zamietli.

Poučenie pre personalistu: Dôležité je vycítiť postoj kandidáta a prispôsobiť tomu komunikáciu. Buďte priami, hovorte k veci, konkrétne a trefne a zbavte sa „vaty“. Toto môže kandidátovi pomôcť a možno trochu zmení postoj.

3. Uchádzač typu „rozprávam sa s amatérom“

Neviem kódiť v C++ a nie som ani CAD konštruktér. Niektorí uchádzači preto majú dojem, že nemá zmysel, aby prechádzali do detailov a moje základné otázky ich niekedy aj obťažujú. Vnímajú ich povrchne a majú dojem, že so mnou strácajú čas. Detaily technických zručností si samozrejme vždy overí daná spoločnosť. Ja som tu na to, aby som vytriedila „zrno od buriny“. Neraz sa mi stalo, že som sa stretla s ozajstným odborníkom, ale nemohla som ho odporučiť spoločnosti, práve preto, ako sa správal, komunikoval a ako bol motivovaný. Mnohokrát je pre danú spoločnosť podstatná práve osobnosť človeka. Musí im predsa „zapadnúť“ do tímu.

Poučenie pre uchádzača: Ako by ste sa cítili, keby Vám niekto neprejavoval rešpekt, dával vám najavo, že ho otravujete a oberáte ho o čas? Asi by ste si povedali, že to nie je práve profesionál.

Poučenie pre personalistu: Nedajte sa znervózniť. Ja rovno kandidátom poviem, že síce nie som odborník a nie som tu na to, aby som ich skúšala z teórie, ale sú aj iné veci, ktoré určujú ich vhodnosť pre danú spoločnosť (napr. rola v projektoch, zvládanie stresových situácii, osobnosť, komunikácia, motivácia).

4. Mĺkvy kandidát

Nie je nič náročnejšie, ako viesť pohovor s uchádzačom, ktorý odpovedá jednoslovne, stroho alebo odpovedá tak vágne a všeobecne, že by sa za neho nehanbila žiadna politická strana. Väčšinou ide o ľudí, ktorí sa vo svojom odbore vyznajú, vedia čo treba a preto okolo toho nepotrebujú rozprávať elaboráty. Ja však nie som z „fachu“, preto rovno uchádzačov prosím o to, aby mi viac priblížili ich prácu, aby som mohla lepšie posúdiť, s čím (ne)majú skúsenosti.

Poučenie pre uchádzača: Na pohovor ste predsa prišli preto, aby ste o sebe čo najviac povedali a „predali sa“.  A bez slov to nepôjde. Personalista si nevie domyslieť, čím všetkým ste si prešli.

Poučenie pre personalistu: Vždy treba zvážiť požiadavky danej spoločnosti. Je rozdiel, ak hľadáte manažéra s rozvinutými komunikačnými zručnosťami alebo developera, ktorý bude najviac v kontakte so svojím notebookom.

5. Extrémy, ktoré si nič nepamätajú alebo naopak, spomenú aj sesternicu z druhého kolena

Neraz som stretla uchádzačov, ktorí si nespomínali na žiadneho náročného zákazníka alebo nikdy nepracovali na projekte, počas ktorého by proste niečo „vybuchlo“. Buď majú šťastie alebo krátku pamäť. Nenechám sa však odradiť. Položím otázku ešte raz a čakám. Hra s tichom väčšinou zaberie. Uchádzači si zázračne spomenú. Vždy je lepšie rozprávať sa ako sa pozerať na personalistu, ktorý je ticho a čaká na odpoveď.

Druhý extrém je kandidát, ktorý odpovedá na otázku cez Košice.  Ak sa uchádza o manažérsku pozíciu, na ktorej treba efektívne a cielene komunikovať, a musím mu položiť dvakrát tú istú otázku, lebo mi stále neodpovedal, je ozaj tým správnym adeptom?

Poučenie pre uchádzača: Nie je možné, aby ste sa nikdy nedostali do nepríjemnej situácie s kolegom alebo zákazníkom. Skôr to pôsobí nedôveryhodne a personalista môže nadobudnúť dojem, že niečo cielene zamlčujete.

Poučenie pre personalistu: Položte otázku inak a pracujte s tichom. To „dusno“ môže kandidáta donútiť spomenúť si.

6. Život je ako bonboniéra. Nikdy nevieš…

Ani najlepšie pripravený pohovorovací plán nie je zárukou úspechu. Vždy veľmi závisí od človeka, ktorého stretávam. Naposledy mi kandidát počas celého pohovoru stál s čajom v ruke a pozeral sa na mňa z vrchu. Alebo mi prišla na stretnutie kandidátka, ktorá mi hneď na začiatku povedala, že ona o pozíciu nemá záujem.  A čo teraz?

Poučenie pre uchádzača: Je pre vás príjemné rozprávať sa s niekým, kto stojí nad vami? Ak máte zdravotný dôvod, pre ktorý sa správate neštandardne, komunikujte ho. A v prípade, že ste si to rozmysleli a pozícia Vás nezaujíma, vždy je lepšie, keď zavoláte a upovedomíte na to personalistu dopredu. Ten aspoň vie, ako sa pripraviť a čo s vami preberať. Vždy je to lepšie, ako keď tým otvoríte stretnutie a personalista má pocit, že ste prišli iba z iných dôvodov.

Poučenie pre personalistu: Zachovajte profesionalitu a aj napriek tomu odveďte pohovor najlepšie, ako viete. Nikde nie je napísané, že tento uchádzač nebude zaujímavý pre inú spoločnosť.

Obavy z pohovoru teda môžu byť obojstranné. Presne tak, ako ja dúfam, že sa stretnem s príjemným a vyrovnaným kandidátom, tak aj on verí, že na opačnom konci stola bude sedieť personalista, ktorý mu bude načúvať s otvorenou mysľou a s nestranným postojom.